Fakt, že som sa koncom septembra minulého roka ocitla s dvoma batohmi v Ultrechte s vedomím, že toto mesto sa stane na deväť mesiacov mojim prechodným domovom, sa uskutočnil vďaka programu Sokrates/Erasmus, ktorý sa rozbehol už aj na nasej fakulte pod dohľadom MUDr. Milana Minárika z Detskej kliniky MFN.
Po piatich mesiacoch, ktoré som tu strávila, sa stále necítim byť expertom na všetko, čo sa týka života v Holandsku (ten ma prekvapuje a učí na každom kroku ...), ale o moje doterajšie postrehy a názory sa s vami rada podelím.
Ako vnímajú Holandsko cudzinci... krajina tulipánov (tie uvidím asi až na jar), veterných mlynov, syrov a tradičných drevákov. Ja k tomu pripojím krajina, kde sloboda nadobúda úplne iný zmysel, krajina, pre ktorú je typická liberálnosť v myslení, rešpekt k množstvu názorových a kultúrnych odlišností a vzájomná tolerancia (iná možnosť im neostáva, pretože na území menšom ako je Slovensko žije cca 16 miliónov ľudí, najmä vďaka prisťahovalcom, ktorí dostavajú veľa pracovných príležitostí).
Ak je niekto zvyknutý na hory, bude veľmi sklamaný. Kam vám len oko dovidí nie je nič, čo by vám bránilo vo výhľade. Rovina, rovina, rovina, občas nejaký les a aspoň niečo vyššie od vás (stromy). Na juhu pri hraniciach s Belgickom sú aké také hory (najvyšší vrch St. Petersburg meria okolo 260 metrov).Takmer polovica územia leží pod úrovňou mora, systém hrádzí a vodných diel je prepracovaný do najmenších detailov a hrdí Holanďania sa zatiaľ neobávajú žiadneho globálneho otepľovania a stúpajúcej hladiny oceánu. Pôdu získavajú veľmi zaujímavým spôsobom, ohradia časť mora, vysušia ho a premenia na úrodnú oblasť (tzv. poldery)
Holandsko ma privítalo typickým jesenným daždivo-sychravým počasím . Čo sa týka počasia, je to obľúbená téma rozhovorov a vonkoncom nie preto, že už niet o čom hovoriť. Na počasie nadáva úplne každý. Môj dáždnik očividne nebol zvyknutý na holandskú špecialitu - dážď so silným vetrom v protismere a pokazil sa po pár dňoch. Tých zopár slnečných dní ma naučilo vážiť si slovenskú klímu s nádhernou zimou a teplučkým letom.
Bicykle - nevyhnutná súčasť výbavy jednotlivca. Bicyklom sa dostanete v ktorúkoľvek dennú čí nočnú hodinu a v akomkoľvek počasí takmer všade. Dokonca aj páry bicyklujú vedľa seba držiac sa pri tom za ruky. Súčasťou ciest sú špeciálne chodníky pre bicykle, tzv. fietspads, špeciálne semafory a popri parkoviskách pre auta sú tu obrovské parkoviská pre bicykle . V premávke platí nepísané pravidlo, že bicyklista má vždy pravdu. Každý Holanďan vlastní minimálne jeden - dva bicykle, ktoré vo väčšine prípadov vyzerajú veľmi staro (prevody sú vám skutočne na nič), pretože čím staršie a neschopnejšie bicykel vyzerá, tým je menšia pravdepodobnosť, že vám ho ukradnú. A krádeže bicyklov sú veľmi časté - je to výnosná zárobková činnosť pre junkies (drogovo závislých), ktorí ich po nociach predávajú za smiešne malé sumy. Hodnota minimálne odporúčaných dvoch - troch zámkov na jeden bicykel je oveľa väčšia ako hodnota samotného bicykla.
Ľudia - ak si niekto predstavuje typického Holanďana s batohom trávy na chrbte, tetovaním, piercingom a netušiacou sexuálnou orientáciou, veľmi sa mýli. Holanďania veľmi dbajú o svoj zovňajšok, častokrát muži viac ako ženy (nestretla som tu veľa žien s make-upom, zato mužov s dvojmetrovou aurou Calvina Cleina, gélom na prefarbených vlasoch a značkovým oblečením áno), sú veľmi samostatní a nezávislí, vedia čo chcú v živote dosiahnuť a pracujú na sebe. Za kvalitne vykonanú prácu sú patrične ohodnotení. Čas znamená peniaze, neodmysliteľnou súčasťou Holanďana je diár s presne načasovaným dňom a schôdzkami (potrpia si na dochvíľnosť). Obchodníci a cestovatelia telom aj dušou. Talentovaní na jazyky (angličtina je niečo ako druhý rodný jazyk, pretože si veľmi dobre uvedomujú, že akonáhle opustia hranice vlastnej krajiny, nikto im nebude rozumieť, a keď sa chcú presadiť, nemajú inú možnosť). Filmy zahraničnej produkcie sa uvádzajú vždy v pôvodnom znení s holandskými titulkami, takto sú neustále v priamom kontakte s cudzími jazykmi.
Myslím, že sú veľmi milí, pohodoví a priateľskí, častokrát vám nezištne pomôžu (pokiaľ to neohrozuje ich posvätné súkromie a slobodu), ale nepustia si vás príliš k telu. Sú otvorení diskusii na akúkoľvek tému a nepresadzujú si svoj názor za každú cenu, rešpektujú sa. To posledné, čo ich zaujíma je fakt, čo má oblečené ich sused a s kým spal minulú noc. Rodina nie je až taká významná, mladí ľudia sa pomerne skoro osamostatňujú a stávajú finančne nezávislými. Domácimi miláčikmi sú vo veľkej miere psy, takže pri prechádzke po uliciach sa treba pozerať, do čoho stúpate.
Liberálna politika - cudzincom je veľmi dobre známe, čo všetko je v Holandsku povolené. Od legalizácie homosexuálnych manželstiev, mäkkých drog, prostitúcie, potratov až k najnovšej eutanázii. Človek by čakal, že je to vynikajúci návod k anarchii, ale na počudovanie to tu funguje úplne inak. Predovšetkým ľudia, ktorí tu žijú, sú vzdelaní a všetko to, čo sa okolo nich deje, berú akosi uvedomelejšie, nie ako niečo, v čom sú prví na svete.
Všetko je na vlastnom uvážení, vedomí a svedomí. Až tu si uvedomujem, čo je to možnosť voľby. Legalizáciou určitých vecí, ktoré sa dejú všade inde na svete sa mnoho problémov dostalo pod kontrolu, vláda ma o nich prehľad, snaží sa hľadať rôzne východiská a učí sa z vlastných chýb. Ľudia sa jednoducho vykonávaním určitých činností vyhnú prekračovaniu zákona.
S legalizáciou marihuany to nie je až také jednoduché. Sú na to dosť prísne kritériá. Jediné miesto, na ktorom si môžete marihuanu legálne zaobstarať sú coffee-shopy a na osobu je predpísaná presná dávka. Ak majiteľ coffee-shopu nechce, aby mu jeho živnosť zavreli, tak sa týmito pravidlami riadi (výnimkou je snáď Amsterdam, ale o tom neskôr). Pre zaujímavosť počet drogovo závislých v porovnaní s inými vyspelými krajinami západného sveta je dosť nízky. Vláda im bezplatne poskytuje tzv. Methadon buses, kde majú k dispozícii čisté ihly a striekačky, niečo sa spôsob prevencie vážnejších chorôb, kedy starostlivosť o pacienta stojí vládu oveľa viac.
V poslednej dobe sa dosť veľkým problémom stáva kokaín, akoby spoločensky akceptovateľný spolu s alkoholom a cigaretami (spotreba nikotínu je tu veľmi vysoká). Hlavne mladí ľudia si občas zorganizujú tzv. great weekend , ale pokiaľ to neovplyvňuje výkon v práci alebo neohrozuje niekoho naokolo, nikto sa nestará.
Čo sa týka eutanázie, neviem presne, ako to funguje, ale je to jedno z možných východísk v špeciálnych prípadoch, kde boli predtým vyskúšané všetky iné možnosti a súhlas pacienta alebo rodiny je schválený spolu so stanoviskom minimálne dvoch lekárov vyššími úradmi (byrokracia je jednoducho neprekonateľná).
V januári 2001 schválila aj belgická vláda zákon, ktorý povoľuje dopestovať si vlastnú úrodu konope, pokiaľ je to pre vlastnú spotrebu.
Amsterdam - ak mi nejaké mesto v Holandsku prirástlo k srdcu, tak je to práve Amsterdam. Raj pre turistov, metropola homosexuálov, centrum coffee-shopov a nezabudnuteľný Red Light District….tak to sú asi upútavky, ktoré zaručene fungujú, pretože v Amsterdame žije prechodne obrovské množstvo ľudí patriacich k 180 rôznym národnostiam sveta. V jednom meste tak môžete vidieť takmer všetko. Stačí len prechádzka po hlavných uliciach a nestačíte zaostrovať zrak na tú zmes kultúr a tvárí, ktoré sú výzorovo neuveriteľne zvýraznené. Amsterdam je mestom kontrastov a predovšetkým je pre turistov. Veľmi ma pobavila reakcia niektorých nie veľmi svetaznalých Američanov: “ Oh, Holland ? It’s in Amsterdam, isn’t it?” Typický obraz Holandska nie je veľmi podobný tomu, čo sa deje v Amsterdame. Práve preto je taký výnimočný a taký lákavý.
Treba ho zažiť počas celého dňa. Ráno, keď sú ulice takmer prázdne, lode sa chystajú na more a na Central Station sa k dôveryhodným práve prichádzajúcim turistom pristavujú bezdomovci a iné podivné stvorenia ponúkajúce zaručene kvalitný tovar. Mesto sa zobúdza okolo obeda, kedy sa začínajú zaľudňovať ulice a kaviarničky a o par hodín neskôr sa turistický ruch do skorých ranných hodín v užšom slova zmysle sústredí do Red Light Districtu, kde sa striedajú výklady s fialovým neónovým svetlom a živým tovarom v priliehavom negližé (veľa dievčat je práve z východnej Európy), sex-shopy, coffee-shopy (často tematicky poňaté, napr. v štýle Boba Marleyho), gay-puby a rôzne kiná. O pár ulíc ďalej natrafíte na rozmanité obchodíky s halucinogénnymi / delirogénnymi hubkami sľubujúcimi neuveriteľné zážitky, tetovacie a piercingové štúdiá,….
Ale toto rozhodne nie je všetko, objavovať môžete cele dni a popri prechádzkach po typických úzkych uličkách, kde mate pocit, že vysoké domy na vás doslova padajú natrafíte na krásne odľahlé parky, staré kostolíky, kvetinové trhy, a typicky holandské drachty (kanály). Stretla som tu množstvo zaujímavých ľudí, od divných až po výnimočných. Nedá sa to všetko opísať, pre nadšencov vrelo odporúčam jednu internetovú stránku (http://www.thc.sk/Amsterdam). Len na ukážku z nej vyberám…kapitola Sodoma & Gomora:
“Je dobre vedieť, že nie všetky podniky sú drogové jamy. V mnohých ganja nemá čo hľadať a vyhadzovači vedia byť veľmi dôrazní. Väčšinou najprv upozornia, a vtedy treba OKAMŽITE zahasiť a podľa možnosti radšej odísť. Ich nervozita ma dôvod, podniky, ktoré nemajú na ganju licenciu môžu kvôli jednému hlúpemu incidentu kľudne aj zavrieť. Ďalšie pravidlo, ktoré stále opakujem je NIKDY NEKUPOVAŤ NA ULICI, i keby sa vám zdalo, že je cenová ponuka absolútne neodolateľná. V lepšom prípade môžete skončiť s pečiatkou v pase, o horšom prípade sa radšej nebudem rozpisovať. Licencovaný coffeeshop spoznáte podľa bielo-zelenej nálepky na dverách. Iba málo coffeeshopov má licenciu na alkohol. Väčšinou majú nealkoholický bar, prípadne množstvo rôznych čajov. V menu nájdete obvykle niekoľko druhov ganje, niekoľko druhov hašiša a občas aj koláčiky (7 NLG) prípadne bonbóny (3.50 NLG). S koláčikmi odporúčam byť opatrní. Účinky nastupujú pomerne veľmi pomaly a sú dosť silné. Tak aby vás nenapadlo zožrať po 10 minútach ďalší s tým, že “Nič mi to nerobí.”
Cena za malý sáčok ganje je obvykle 25 NLG a líši sa gramážou. Joint stoji obvykle 7 NLG, je klasicky miešaný s tabakom a jeho účinky sú mierne…”
Holandská kuchyňa a obyčaje - jediné teplé jedlo, ktoré sa podáva cez deň je večera okolo 19.00-20.00 (vždy mäso upravené na akýkoľvek spôsob a za tým dezert, väčšinou národná pochúťka, tzv. VLA, niečo ako puding v litrových škatuliach s rôznymi príchuťami). Na obedy si ľudia nosia doma pripravené syrové alebo salámové sendviče (to jedia aj v nedeľu na obed). Holandsko je otvorené ostatným kultúram, takže mnoho jedál je prevzatých. Typicky holandské jedlá, ktoré som ochutnala, boli tzv. Burkol (netuším, ako sa to píše), predstavte si pod tým zemiakovú kašu s posekanou a uvarenou kapustou alebo kelom a k tomu Wurst (klobása s nejakou omáčkou (nič moc) a hrachová polievka so zeleninou a párkom konzistencie Postav do stredu lyžičku a ona tam stojí (to bolo vážne dobré).
Holanďania vypijú v prepočte na hlavu najviac kávy na svete, oni ju vážne pijú celý deň a vyzerajú pomerne zdravo. A k tomu samozrejme nejaký ten dezertík, sušienku, v tom sú neprekonateľní, sladké riťky… Typicky holandský je tzv. DROP (u nás to poznáme pod názvom chuť pelendreka) v rôznych tvaroch a príchutiach.
Holanďania všeobecne veľmi veľa fajčia (samozrejme občas cítite aj iné vône) a v druhej ruke držia zvyčajne mobil. Potrpia si na útulné prostredie, takže večere trávia pri sviečkach a tlmených svetlách. Veľmi výhodným tovarom v obchodoch sú preto svietniky a sviečky neuveriteľných tvarov a veľkostí.
Holandčina - znie skutočne zvláštne. Vzdialene pripomína nemčinu - až na tú výslovnosť. Povestné CH znie skutočne, akoby si nevedeli odkašľať a vyhlieniť… Veľmi užitočné slová, ktoré počujem denne niekoľkokrát je slovo LEKKER - vyjadruje sa ním pôžitok, dobrý pocit. Používa sa výlučne v súvislosti s dobrým jedlom alebo sexom. Ak poviete o nejakej osobe lekker ding (ding je vec), znamená to, že s ňou chcete mať viac, ako len priateľskú konverzáciu. Ďalším slovom je LOEK, tiež na vyjadrenie niečoho pekného, všetkého okrem hore uvedeného. Slovo GEZELLIG sa prekladá dosť ťažko, je to pocit, keď vám je veľmi príjemne, ste v príjemnom prostredí a v príjemnej spoločnosti. Holanďania sa zo všetkých síl usilujú, aby sa cítili gezellig.
Ak vás ešte stále baví čítať, poslednou časťou je štúdium medicíny (na porovnanie). Systém prijímania na medicínu je veľmi zvláštny - niečo na spôsob náhodného výberu…
Dovoľte mi vysvetliť to: V Holandsku je 8 lekárskych fakúlt. Dajme tomu, že každoročne je 6.000 žiadostí a 2.000 miest. Študent po skončení strednej školy dostane náhodné poradové číslo (podľa počtu uchádzačov), ktoré sa vynásobí koeficientom závislým na dosiahnutých výsledkoch zo strednej školy. Spraví sa výsledné poradie (čím väčšie číslo, tým lepšie) a čiara. Ak si dobrý študent, tvoje šance sú väčšie, ale ak nemáš šťastie a vyberú ti blbé číslo, máš smolu. Štúdium trvá 6 rokov (za každý rok sa platí cca 2.500 NLG), po štyroch rokoch teórie a predkliniky sa medici na dva roky dostávajú na rotáciu (tzv. internship) do nemocnice. Skúšky sú výlučne formou testov (multiple choice) alebo esejí. Nepísaným pravidlom je, že študenti sa učia z anglických kníh, čo je nesmierna výhoda v budúcom povolaní.
Po skončení štúdia a záverečných skúškach sa z medikov stávajú asisitent-doktori. Väčšinou pokračujú v PhD. štúdiu a špecializácia trvá v priemere 6 rokov (9 ročný bonus pre neurochirurgiu, ktorá je veľmi lukratívna spolu s plastickou chirurgiou). Takže, keď máte takých 32-33 rokov, ste plne pripravení vykonávať svoje povolanie. Pre čistých materialistov je priemerný ročný plat takého 40 ročného doktora okolo 300.000 – 500.000 NLG.
Čo sa týka zdravotníckej starostlivosti, systém poistení je prepracovaný do najmenších detailov, takže si môžete poistiť úplne všetko. Pobyt v nemocnici vám teda plne prepláca poisťovňa a cena na jeden deň je cca. 2.000 – 3.000 NLG . Holandsko je bohatá krajina, takže aj zdravotná starostlivosť je na veľmi vysokej úrovni, napriek tomu majú svoje problémy. Súvisia najmä s nekonečnými čakacími poradovníkmi na nemocničné lôžka a na rôzne vyšetrenia. Štát dáva veľké dotácie do výskumu, takže napr. práca patológa znamená z 50-60 % výskum.
Týmto končia moje postrehy z Holandska. Dúfam, že vás niektoré časti zaujali. Ak sa chcete na niečo spýtať, alebo mi len tak napísať, stačí sa ozvať cez e-mail (6cverenkar@jfmed.uniba.sk). Ak sa vám naskytne podobná možnosť (najmä v súvislosti s programom Sokrates/Erasmus, kde dostanete štipendium a vždy je tu možnosť popri štúdiu si aj niečo privyrobiť), neváhajte a využite ju. Je to vynikajúca škola života.
Majte sa krásne a nezabudnite ŽIŤ (nestačí len existovať),
Lenka Cverenkárová
P.S. Špeciálny pozdrav posielam všetkým tým, ktorí mi chýbajú a ktorí o tom určíte vedia.
Poznáte ďalšie zaujímavosti z Holandska?
