PRED CESTOU

Polovica úspechu celej cesty je v rozumnom naplánovaní a správnom pobalení. Ak sa budete pri balení držať mojich rád, tak by Vám počas cesty asi nemalo nič chýbať (aj keď jeden nikdy nevie...).

1. Je dobré, keď si celú cestu naplánujete vopred. Zvyčajne sa síce tento plán úplne nedodrží, veď niekde sa Vám zapáči a rozhodnete sa ostať dlhšie, alebo nebude vhodný vlak, ale určite toho uvidíte viac, ak už budete mať predstavu, čo všetko chcete vidieť.

2. Ak už máte vybrané krajiny, ktoré chcete navštíviť, pokúste sa o nich získať čo najviac informácií. Najjednoduchšou cestou k nim je turistická informačná kancelária resp. jej internetová stránka. Ak im napíšete krátky list, tak Vám zdarma zašlú množstvo prospektov a hlavne mapy. Ušetrí Vám to množstvo času, ktorý by ste potrebovali na zháňanie máp a iných informácií priamo na mieste (ak samozrejme nechcete kupovať drahé mapy, ktoré sú na každom kroku).

3. V dnešnej dobe „internetu“ už nieje problém získať nejaké informácie aj priamo od domácich... Môžete využiť napr. ICQ, alebo IRC kanál – pár nových priateľstiev nieje nikdy na škodu. Okrem toho sa s nimi môžete neskôr dohodnúť na lacnejšom ubytovaní (možno aj zdarma) a podstatne lepšie spoznať krajinu (Na druhej strane treba dodať, že na niektorých sa nedá vždy spoľahnúť – drobná nevýhoda anonymity internetu – za pokus to však stojí).

Tento tip je od Anny Mikulčíkovej.

4. Kde kúpiť InterRail? Lístok môžete kúpiť na takmer každej železničnej stanici a okrem peňazí k tomu potrebujete aj pas. Dá sa kúpiť aj vopred, najskôr však mesiac pred začiatkom cesty. Niekedy sa celkom oplatí sledovať kurzy EURa, pretože cena sa prepočítava podľa nich a teda lístok stojí každý deň inú sumu.

5. Výhodné je mať medzinárodnú kartu mládeže EURO<26+ (pre mladých do 26 rokov). Nie že by ste využili mnoho zliav, ale máte automaticky aj poistenie liečebných nákladov a úrazové poistenie v zahraničí. Ak však už ste poistení, potom túto kartu asi až tak veľmi nevyužijete (jedine, ak by sa Vám chcelo hľadať zľavy podľa brožúrky, ktorú ku karte dostanete). Kartu vydáva CKM 2000 Travel v Bratislave alebo v Košiciach (www.ckm.sk). Niektoré banky ju ponúkajú zdarma pri založení študentského konta. Informácie o zľavách na túto kartu vo svete sa dozviete na stránke www.euro26.org. Túto kartu odporúčam najmä tým, ktorí už neštudujú...

6. Kto študuje, ten by si mal celkom určite vybaviť Medzinárodný študentský preukaz ISIC. Vydá Vám ho CKM ale aj niektoré univerzity (treba priniesť potvrdenie o štúdiu). Je lacnejší ako EURO<26 ale aj rozšírenejší a dostanete naň o veľa viac zliav. Často máte vstup na rôzne výstavy a do múzeí zdarma – treba sa len opýtať...

7. Ak plánujete viackrát prenocovať v mládežníckych ubytovniach, tak si v CKM zaobstarajte kartu IYHF (myslím, že stojí cca. 500,- Sk, ale presnú sumu sa dozviete na stránke CKM). Mládežnícke ubytovne združené pod touto organizáciou poskytujú jednoznačne najlepší pomer ceny a úrovne ubytovania. Nevýhodou týchto ubytovní je, že sú takmer vždy plné, takže je dobré rezervovať si miesto vopred (buď telefonicky alebo v CKM resp. cez International Booking Network).

8. Ak môžete, tak si vybavte kreditnú kartu EUROCARD/MASTERCARD alebo VISA. S týmito kartami sa dá platiť takmer vo všetkých obchodoch resp. hosteloch (žiadny poplatok a výhodnejší kurz) a teda nemusíte mať pri sebe žiadne peniaze. Karty MAESTRO a VISA ELECTRON nie sú v zahraničí tak rozšírené ako u nás a teda aj obchodov, kde nimi môžete platiť je pomerne málo (takmer žiadne). Z bankomatov sa dá vyberať prakticky so všetkými medzinárodnými kartami, musíte však rátať s dosť vysokými poplatkami (min. 100,- Sk).

9. Batožina – najvhodnejšou batožinou je určite batoh s objemom 60 – 80 litrov. Ak si kupujete nový batoh, zbytočne kúpu neunáhlite a porovnajte všetky batohy (aj keby už malo predavača roztrhnúť od zlosti). Ak už máte batoh kúpený, poriadne si ho ponastavujte, aby sa čo najlepšie niesol. Budete ho predsa nosiť celý mesiac!

10. Urobte si zoznam vecí, ktoré chcete zabaliť resp. zobrať so sebou. Ak Vás niečo napadne neskôr, tak to tam dopíšete a pri balení sa postupne povyškrtáva. Takto aspoň trochu znížite riziko, že niečo zabudnete.

11. Pobaľte sa tak, aby sa všetko zmestilo do batohu. Dobre si rozmyslite, čo potrebujete a radšej neberte žiadne zbytočnosti (Niekto múdry raz povedal, že keď už máte v batohu všetky potrebné veci, tak z neho polovicu vyhoďte). Ono Vám tak či tak postupne pribudnú ďalšie haraburdy v batohu.

12. Určite si nezabudnite zobrať fotoaparát a filmy (Filmy môžete kúpiť aj počas výletu. V Nemecku sú lacnejšie ako u nás.). Fotky Vám neskôr pripomenú zážitky z cestovania.

13. Do veľkého batohu si zabaľte aj jeden menší, do ktorého môžete dať potraviny príp. sveter a doklady. Málokomu sa chce vláčiť veľký batoh stále na chrbte (Hlavne pri konci ho už budete mať plné zuby...).

14. Najkritickejšie by ste asi mali pristupovať k výberu obuvi. Ťažko Vám budem radiť akú, pretože každému sa najlepšie chodí v niečom inom. Podstatné je, aby bola pohodlná a asi aj do každého počasia.

15. To či radšej cestovať samostatne alebo s niekým musí každý uvážiť sám. Každý má predsa inú povahu. Osobne považujem za najlepšie cestovať vo dvojici alebo v trojici (už len z čírej pohodlnosti), pretože veci, ktoré potrebujete spoločne, si môžete medzi sebou rozdeliť. Okrem toho je to väčšinou aj zábavnejšie. Pri väčších skupinkách síce môže byť aj väčšia sranda, ale nájsť kompromis v tom, čo chcete vidieť je už zložitejšie.

16. Je dobré, keď každý z Vás vie lepšie iný svetový jazyk a vzájomne sa môžete doplniť. V západnej a severnej Európe sa najlepšie dohovoríte s angličtinou. Určitou výnimkou je Francúzsko, kde je veľmi málo ľudí ochotných hovoriť inak ako po francúzsky.

17. Ďalšie tipy k cestovaniu po jednotlivých krajinách nájdete medzi informáciami o nich (zóny...).

POČAS CESTY

InterRailer (resp. cestovateľ s lístkom InterRail) sa musí počas svojej cesty popasovať najmä s odpoveďami na otázky typu: Kde môžem prenocovať? Kde dostanem niečo lacno pod zub? Ako sa dorozumiem?

1. Takže najprv otázka najhlavnejšia a najčastejšia – kde môžem spať? Keďže už aj mládežnícke ubytovne vo svete dáko podraželi, túto možnosť bude väčšina z Vás využívať len sporadicky. Najlepším riešením je asi naplánovať si cestu tak, aby ste v noci cestovali vo vlaku. V podstate existujú dva spôsoby spania vo vlaku. Prvý by som nazval kultúrny – Na nástupišti si treba ešte pred príchodom vlaku zistiť, v ktorej časti zastavia vagóny s kupé oddeleniami a pripraviť sa na rýchly nástup. Hneď po zastavení vlaku (prípadne aj vystúpení ľudí) nastúpiť do vagónu a pohľadať voľné kupé (pozor na rezervácie). Ak sa Vám to podarí, treba rýchlo zavrieť dvere, zastrieť závesy a ľahnúť si cez všetky sedadlá (v kupé pre 6 osôb sa pohodlne vyspia 3 osoby, pretože väčšinou sa dajú oproti ležiace sedadlá vysunúť smerom von, čím sa stratí ulička medzi sedadlami a vzniknú 3 lôžka). Ak niekto náhodou nazrie dnu (pretože cez zatiahnuté závesy nevidno, či je kupé prázdne alebo nie), treba sa robiť, že spíte (Väčšina Vás nechá tak a pohľadá si miesto medzi „nespiacimi“). Druhou alternatívou – ja ju volám divoká – je spanie v spacáku v uličke. To, či je pohodlná, závisí najmä od tolerancie sprievodcu (väčšina z nich si už na to zvykla...). Inak napr. vo Francúzsku v noci často premávajú aj vozne s polohovateľnými sedadlami (prakticky ležíte). Tieto sú bez príplatku, treba len nájsť správny vozeň.

Ďalšou možnosťou prenocovania je prespať na stanici v čakárni. Je to pomerne bezpečné (ale len v čakárni), pretože železničná polícia tam robí kontroly cestovných lístkov (InterRail akceptujú a nebudia Vás stále) a podozrivé indivíduá hneď vyhadzuje (napr. v Bruseli to máte zdarma aj s budíčkom o siedmej – s poznámkou: Toto nie je hotel).

Komu sa chce so sebou vláčiť stan, môže v ňom prenocovať. Poplatky za camping sú pomerne vysoké a často je to drahšie ako ubytovanie v hosteli (a ten máte aj s raňajkami). Stanovať na nevyhradenom mieste je v mestách takmer nemožné a inde je zase problém v tom, že skoro všetky pozemky sú súkromné, takže by ste majiteľa veľmi nepotešili. Stanovanie je pravdepodobne výhodné len v severských krajinách (ZÓNA B), pretože v toľkých lesoch sa už nejaké to miestečko nájde. Nevýhodou je, že sa musíte včas vybrať hľadať miesto na rozloženie stanu.

Vo východoeurópskych krajinách sú tieto špekulácie celkom zbytočné. Jednak je tu cestovanie nočným vlakom ešte pomerne nebezpečné a na druhej strane nocľah za 150,- až 200,- Sk asi nikoho nezruinuje.

Najlacnejším klasickým spôsobom ubytovania sú mládežnícke ubytovne (YOUTHHOSTELS) združené pod IYHF, ktoré poskytujú ubytovanie na slušnej úrovni (a takmer vždy aj s raňajkami) za 300,- až 500,- Sk. Ostatné mládežnícke ubytovne sú väčšinou o niečo drahšie.

O hoteloch sa tu zmieňovať nebudem, pretože kto má na to, aby si platil hotel, ten môže rovno cestovať lietadlom a nie vlakom...

2. Otázkou číslo dva je, čo budem dnes jesť (zase nič). Rada základná – nechoďte do reštaurácií. Najlacnejšie sa dá nakúpiť v supermarketoch. Zo západnej Európy je asi najlacnejšie Nemecko. Tu treba nakupovať v obchodoch ako ALDI, PennyMarkt, LIDL (sú tam lacnejšie potraviny ako u nás). Ak chcete ísť do severských krajín, tak si radšej nakúpte potraviny do zásoby v Nemecku, pretože tieto krajiny sú neporovnateľne drahšie. Inou možnosťou je nosiť so sebou plynový varič a riady (Mne sa to nechcelo a tak som žil celý mesiac na žemliach, konzervách a samozrejme čokoládach).

3. Poslednou závažnou otázkou je otázka dorozumievania sa. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že takmer všetci mladí ľudia hovoria po anglicky, nájde sa však aj veľa nemecky hovoriacich. Jedinou problematickou krajinou je Francúzsko (okrem Paríža), kde sa len veľmi neradi rozprávajú inak ako po francúzsky a to platí dokonca aj na informáciách na stanici. Opakom toho sú krajiny ako Belgicko a Luxembursko, kde máte dojem, že každý vie aspoň 3 cudzie jazyky.

P.S. Keď sa už neviete ako dohovoriť, tak sa treba aspoň milo usmievať – to vyrieši takmer každý problém.